CONTEST 2012: Posun v oblasti vlastných predsudkov
V práci s Rómami mám už viaceré skúsenosti. Vôbec prvé kontakty s Rómami ako národom som zažila ako dobrovoľníčka počas prímestského tábora v osade v Trebišove. Tábor trval len 5dní, ale už vtedy ma Rómovia oslovili svojou živosťou, otvorenosťou, životaschopnosťou, veselosťou, kamarátstvom. Zažila som veľký posun v oblasti vlastných predsudkov, padli rôzne moje bariéry a obavy z kontaktu s týmito ľuďmi, zvlášť malými deťmi, ktorých bolo na tábore naozaj dostatok :-).
Ďalšiu možnosť som dostala počas svojej dobrovoľníckej služby na rómskom sídlisku Luník IX. v Košiciach (kde žije asi 6000 Rómov), kde som v roku 2010 mohla stráviť 5 mesiacov. Dostala som sa k tomu cez o.z. SAVIO, ktoré úzko spolupracuje s rehoľnou spoločnosťou Saleziáni don Bosca. Títo ľudia sa popri misijnej činnosti venujú predovšetkým mladým ľuďom v oblasti výchovy a vzdelávania, poskytujú im všestrannú priateľskú podporu a mnohé príležitosti na osobný rozvoj a využívanie vlastných talentov pre dobro druhých. Nadviazala som tu viaceré hlboké priateľstvá, ktoré trvajú dodnes a kedykoľvek sa vraciam na toto miesto, mám pocit, že som späť “doma” – vďaka tomu, že ma tu naozaj prijímajú medzi seba. Mohla by som ešte veľa písať aj o tom, aká bola prínosná pre mňa osobne táto dobrovoľnícka služba, koľko nových skúseností som nadobudla, aké schopnosti a zručnosti som mohla rozvíjať, o mnohých ľuďoch, ktorí sa stali pre mňa veľkou životnou inšpiráciou. Spomeniem aspoň 1 prípad – veľkým povzbudením sú pre mňa rôzne životné príbehy ľudí, ktorí sa rozhodli žiť inak a žiť lepšie ako väčšina ľudia z ich okolia. Veľmi ma oslovil výrok jedného môjho rómskeho kamaráta Reného, keď povedal, že je hrdý na to, že je Róm – a ja vidím, že naozaj má byť na čo hrdý – jeho život ako život schopného mladého človeka, ktorý je na ceste stať sa dobrým občanom, obetavým a pracovitým s citlivosťou na druhých – môže byť vzorom a povzbudením pre mnohých ľudí žijúcich tu na Slovensku (ako Rómov, tak aj Slovákov).
Zatiaľ poslednou zastávkou na mojej ceste práce s Rómami je osada v obci Plavecký Štvrtok. Pracujem tu už 2.rok a aj fotografie sú práve z tohto môjho pôsobiska. Priznám sa, že zvyknúť si na toto prostredie a ľudí bolo oveľa náročnejšie, ako som si myslela. Mentalita ľudí žijúcich na dedine, na západnom Slovensku, je dosť iná. Aj životné podmienky, vzťahy, spôsob práce, špecifické sú aj problémy tejto osady. Našu činnosť momentálne zastrešuje o.z. Laura. V doobedňajších hodinách sa spoločne s rehoľnými sestrami a dobrovoľníkmi venujeme malým deťom do 6 rokov v snahe pripraviť ich na školu – ide o deti, ktoré nenavštevujú materskú školu v obci kvôli rôznym prekážkam. Poobedňajší program činnosti tvorí doučovanie, kde majú žiaci možnosť napísať si domáce úlohy a doučiť sa veci, s ktorými majú v škole problémy. Dopĺňame takto deťom ponuku školského klubu v obci, ktorú viaceré deti opäť z rôznych dôvodov nevyužívajú. Vďaka mnohým dobrovoľníkom môžeme zabezpečiť sústavnú asistenciu a pomoc pri vzdelávaní týchto detí, ktorú aj vďaka výbornému motivačnému systému využíva veľa detí. Ďalšou ponukou sú voľnočasové aktivity pre deti a mládež rôzneho veku, pre chlapcov i dievčatá, kde majú možnosť tvorivo a konštruktívne stráviť voľné chvíle a zahnať nudu, ktorej je v osade veľa. Prostredníctvom všetkých týchto aktivít realizujeme našu snahu výchovne viesť tieto deti, v spolupráci s ich rodinami, k lepšiemu, samostatnejšiemu, prospešnejšiemu spôsobu života.
Comments are currently closed.